Miška Dupčáková: „Nech sa každý venuje tomu, čomu rozumie a na čo má nadanie.“

Miška Dupčáková, aktívna žena s mnohými snami a záujmami. Mamina dvoch detí, kráľovná čokoládových praliniek, organizátorka eventov a pomocníčka tých, ktorí začínajú s podnikaním. Predstavujeme vám ďalšiu krásnu bytosť z nášho kurzu  Tajomstvo ženskej prosperity Online.

Miška,  ty si veľmi aktívna bytosť. Viem o tebe, že sa venuješ viacerým zaujímavým oblastiam, tak si ich poďme prejsť pekne po poriadku… Ako prvé musím spomenúť božské čokoládové pralinky, s ktorými mám osobnú skúsenosť a musím povedať, že ani zvučné značky nedosahujú lahodnú chuť tvojich čokoládiek… Ako si sa k tomu dostala a čo všetko ponúkaš v tejto kulinárskej oblasti?

Čokoláda je moja droga. Neviem presne, kedy sa to vo mne zlomilo na „závislosť“.  Keď mám pred sebou množstvo koláčov, zaujímavé sú pre mňa tie tmavé, plné čokolády či kakaa. Zmrzlina, najčastejšie čokoládová. Ak zákusok  nie je hnedý, ani ma neláka. Aj krémeš mi chutí viac poliaty čokoládou. Vždy som rada piekla, vymýšľala dobroty, hlavne také vianočné keksíky či nepečené dobrôtky.  Bola som unesená, keď som pred rokmi na návšteve Karlových Varov objavila malý obchodík, z ktorého až von bolo cítiť vôňu čokolády.  A keď som žila istý čas vo Veľkej Británii, a tam tých čokoládovní a čokoládových fontán bolo podstatne viac…..úplne ma to dostalo. Aj ich cookies, muffiny a brownies a pod.    Mám rada prírodné chute a povedzme si úprimne, každé ovocie, a príchute či už v koláčikoch, či zmrzlinách sa vyrába pridávaním aróm, prevažne umelých. A čokoláda?  Stačí poctivé kakao, poctivá vysoko % čokoláda a na chuti sa to pozná.

Po návrate domov, na materskej, som sa ako väčšina mám, napriek nedostatku voľného času potrebovala realizovať. Cez net som sa pridala k babám, ktoré zorganizovali kurz práce s čokoládou s našou naj cukrárkou Jožkou Zaukolcovou a tam som pochytila základné vedomosti a spôsoby. A potom už len tréning doma. Takmer na každú rodinnú oslavy, či blahoželanie priateľom prichádzam s vlastnými výtvormi. Pralinky, truffle, tabuľkové čokolády…..a čoko koláčiky.  Teší ma tešiť iných a oni vedia, že som pri tom mini darčeku venovala kus svojho času a svojej vášne.  Napriek tomu, že nie som v štádiu, že by ma toto remeslo živilo, ani sa tomu nevenujem na 100%, je obdobie hlavne zimné, keď vyrábam pralinky na objednávku a posielam po Slovensku, alebo si kamarátky objednávajú moje bonboniéry ako pozornosť pre pani učiteľky, či  svojich rodinných príslušníkov ako handmade darček.

A ako som hľadala príjemnú cenu a kvalitu na suroviny, našla som firmu, českú, ktorá vyrába prevažne želé cukríky a tak  aj z cukríkov vytváram kytičky, lízanky, darčekové koše či iné pozornosti, ktoré sú oku lahodiace a zase trošku viac ako len rovno prinesené z obchodu.

(pozn. Miškinu čokoládovú tvorbu sledujte tu – FB Chocolandia)

Tvojou veľkou vášňou je podieľať sa na organizácii rôznych podujatí, od charitatívnych až po festivaly. Ktoré ti najviac utkveli v pamäti?

Áno, podujatia a organizácia je ďalšia kategória vecí, ktoré milujem. Najpríjemnejšie spomienky sú na tie prvé veľké akcie (….dávno dávno), boli to Tenisové turnaje osobností, ktoré sa pravidelne opakovali vo viacerých mestách a vždy sa stretla dobrá partia a pribudli noví známi.     ale určite nezabudnuteľné sú i zážitky z natáčaní seriálov či filmov, kde som robila organizačnú komparzu a denne „naháňala“ aj niekoľko sto „vojakov“.  A boli to i rôzne Plesy, Otvorenia predajní, autosalońov aj Silvestre.

Každá akcia vtedy i teraz  je o zodpovednosti .  Na jednej strane stres, aby bolo všetko tip top, keď som dostala zodpovednú úlohu..na druhej strane boli to víkendy plné srandy a smiechu…. nových ľudí, nových zážitkov, nových priateľstiev.

Som rada že aj teraz po rokoch v UK a materskej, keď som vypadla z kolotoča týchto aktivít sa mi podarilo aspoň z časti vrátiť sa. Našla som partiu ľudí, ktorí robia charitatívne koncerty po celom Slovensku pre postihnutých ľudí z rôznych centier a domovov. A takto aj ja viem svojou prácou, prípravou a celým priebehom akcií prispieť k dobrej veci.

Momentálne som v štádiu príprav komparzu pre jeden slovenský film. A tiež na lokálnej úrovni by som chcela dospieť k tomu, aby sa i u nás v malom meste mohli stretávať ženy, mamy ako je to napr. v BA. aby dostali priestor nápady, podnety, ale i spolupráce. Aby sa dal pripraviť workshop o tom, ako založiť e shop,  napísať knihu či začať s podnikaním. Mamy a celkovo ženy majú veľký potenciál a často len o sebe navzájom nevedia a mohli by si byť užitočné a pomôcť si navzájom.

Mamy a celkovo ženy majú veľký potenciál a často len o sebe navzájom nevedia a mohli by si byť užitočné a pomôcť si navzájom.

Pri organizácii veľkých podujatí a spolupráci s mnohými ľuďmi asi nebude núdza aj o veselé alebo inak zaujímavé zážitky. Podelíš sa s nami o nejaký?

Zážitkov je určite veľa a neviem, ktorá príhoda by bola vhodne prerozprávateľná a zaujímavá pre iných….  pre mňa sú tieto aktivity jeden veľký zážitok. Lebo ako som ešte na strednej túžila poznať  „známych ľudí“, robila som s nimi rozhovory do školského časopisu či okresných novín…tak som sa vďaka týmto mojim pracovným skúsenostiam s mnohými stretla. A vždy ma potešilo, keď  osoba známa z TV ukázala svoju ľudskú podobu v súkromí. Niektorí naozaj sklamali, ale naopak mnohí presvedčili, že všetci sme len ľudia.  A niektorí sa stali rodinnými priateľmi a sú nimi doteraz.  A čo je krajší zážitok ako stretnúť človeka, ktorý je príjemnou súčasťou vášho života…. a síce nie sme v dennom kontakte, vieme si nájsť čas, navštíviť sa,  pomôcť si.

Treťou oblasťou, ktorej sa pracovne venuješ je poradenstvo a pomoc s formalitami v začiatkoch podnikania.  Čo si pod takou pomocou má predstaviť bežný smrteľník, ktorý chce začať podnikať a netuší vôbec nič? Možno máme medzi čitateľmi aj žienky, ktoré práve uvažujú nad podnikaním a táto informácia bude pre ne užitočná.

Áno, s partnerom sme si založili malú firmu a pomáhame ľuďom ušetriť čas pri vybavení formalít. Keďže zákony a veci s tým súvisiace sa veľmi často menia, nie je v ľudských silách, aby si človek všetko vybavil sám. Navyše, vďaka technike a licenciám, to vieme vybaviť lacnejšie ako keby si to klient vybehal sám. A má záruku, že nemusí riešiť, čo potrebuje a ktorý dokument má niečo spĺňať.   Takže ak sa osôbka rozhodne, že potrebuje zoficiálniť svoju prácu, alebo že už ako živnostník to nemá zmysel ťahať a radšej prejde na s.r.o., poradíme aké predmety podnikania si má vybrať, ak je potrebné prekonzultujeme so Živnostenským úradom, aké osvedčenia či licencie potrebuje dokladovať, vypracujeme mu všetky potrebné dokumenty, on ich iba overí a podpíše a pošle späť k nám. a to už zase pokračujeme v práci my. Vybavíme Živnostenské oprávnenie, podáme návrh na zápis do ORSR a následne aj prihlásenie na Daňový úrad.  V ideálnom prípade má klient za 10-12 dní vybavené všetko potrebné a môže pracovať.  Celý čas behania po úradoch, vyhľadávania informácii a vypracovania dokumentov, môže venovať radšej svojmu remeslu či podnikaniu. A to všetko sa dá na diaľku, keďže maily a telefóny sú dnes najrýchlejšia komunikácia.

Ja sama som pracovala chvíľu na úrade (vyštudovaná sociálna práca s právnickým zameraním ), ale  úradnícky prístup mi dosť vadí… preto sa  snažíme pristupovať k ľuďom individuálne.  Dnes si sročky zakladajú aj remeselníci, robotníci a pod., ktorí nepoužívajú PC dennodenne, možno nevedia písať vo Worde, ukladať dokumenty v PDF a konvertovať súbory a mnohí nevedia čo znamená byť spoločníkom alebo konateľom a teda, že to je rozdiel. A tiež to že napr. zmeníme adresu, či meno treba dať vedieť na úrady a inštitúcie. a nielen oznamom, ale riadnym zápisom.

Zase práca pre nás….. takže snaha je, aby aj taký človek riešil len to nutné a ostatné vyriešime tak, aby to bolo v jeho prospech a mal čo najmenej práce s úradmi.

Nech sa každý venuje tomu, čomu rozumie a na čo má nadanie.

A teší ma, keď zavolá človek, že tomu nerozumie a že niečo potrebuje a o pár dní už ďakuje, že sa nemusel o nič starať a všetko je vybavené.

Miška, máš nejaké sny alebo plány, kam sa v týchto oblastiach túžiš rozvíjať? Ako sa realizovať?

Jujuj,  plánov a snov je stále veľa.  Môj problém je, že si neviem vybrať, do čoho sa skôr pustiť.

Dôležité ale je, že som si uvedomila, že nemusím pustiť jeden sen kvôli druhému, že môžem robiť a chcieť viac vecí naraz.  Veľmi som váhala, či sa vykašľať na čokoládu, lebo ma asi neuživí a ísť radšej niekam pracovať. Alebo sa pustiť do niečoho iného , čo určite prinesie peniaze.   Ale potom zavolá kamarátka či jej neupečiem tortu, nepripravím oslavu a mne sa  rozžiaria oči, že teda mám plno práce v kancelárii, ale isto si to nejako zariadim. A potom príde dátum podujatia, ja musím zmanažovať deti, úlohy, babky, krúžky,  dopravu a všetko…ale aj tak mi to za to stojí, vypadnúť na chvíľu zo sveta mamy, do sveta eventov.

A všetko sa mi tak krásne niekedy až príliš prepája.  Pripravujem candy bary, takže nestačí upiecť, ale nech to na tom stole aj vyzerá, nech to ladí a na prvý pohľad človek vidí, že to nie sú len položené koláče na stole. že je tam duch oslávenca, alebo nejaký motív, ktorý prepojí myšlienku s témou a ľuďmi.

Mám veľa malých plánov a snov a aj veľa tých veľkých. Niektoré rýchlo opadnú, niektoré ma držia a možno nie v tej pôvodnej podobe, ale transformujú sa do inej prijateľnejšej podoby.

Mám takú myšlienku v hlave ako to všetko spojiť do jedného a prepojiť tieto moje vášne a radosti.   Zatiaľ sú to len hrubé náčrty, ktoré treba riadne doladiť  a tiež si správne tam hore zaželať, aby sa našiel priestor fyzicky a tiež finančne zvládnuteľný.

Začala som brať veci, tak ako idú, nesťažovať sa prečo niečo nemám, alebo sa mi nedarí…(aj keď teda tých nezdarov bolo už tiež dosť)

Zo všetkého čo sa podarí sa teším a čo sa nepodarí, beriem ako výzvu niečo zlepšovať.  Vždy robím veci najlepšie ako viem.

A hoci som mnohokrát vyčerpaná a deti si tiež užijú nervy z nestíhania…. život prináša stále niečo nové a zaujímavé. Verím na zázraky a snívam o lepšom a učím to i moje dve deti.

A veľkou mojou túžbou je stretnúť osobu či osoby s rovnakým zápalom pre vec, ktoré by dopĺňali tie časti skladačky, ktoré sú mojimi slabinami. Aby podnikanie nebolo len úmorná práca od rána do večera na úkor rodiny a víkendov, ale aby to bol život, zábava a napĺňalo to duševne všetkých zúčastnených.

Páči sa mi keď sa stretnú napr. dve baby a idú do akcie spolu, pomáhajú si, dopĺňajú, každá dá do toho niečo svoje. A tak by to malo byť všade podľa mňa, hlavne ženy , či už po materskej či nie, mať odvahu ísť za svojimi snami, spájať sa, delegovať veci na tých, ktorí im rozumejú, spolupracovať a tak vytvárať krajší svet sebe i okoliu. Taký malý „americký sen“, ale našťastie už aj u nás reálny.

Zuzka Koščová

Autorka kníh Šťastie nie je mýtus a Rozprestri krídla, spoluautorka knihy a online programu Tajomstvo ženskej prosperity. Som spokojná žena, ktorá si žije po svojom a plní si svoje sny. Manželka, dcéra, sestra, šperkárka, psychologička, autorka teraz už troch kníh :-) a e-booku Ako napísať, vydať a propagovať knihu. Inšpirujem ľudí žiť krajší farebnejší život, objavovať a napĺňať svoj potenciál. Robím to, čo milujem, v čom vidím zmysel a prínos pre ľudí.

Komentáre